Pri stavbe domov je potrebné myslieť na množstvo faktorov. Jedným z nich sú aj odstupové vzdialenosti stavieb. Zatiaľ čo architekti a inžinieri túto problematiku ovládajú, laik by sa v nej mohol stratiť. Preto sme pripravili tento článok, ktorý vysvetlí odstupové vzdialenosti medzi stavbami v skratke.
Odstupovými vzdialenosťami stavieb sa zaoberá vyhláška č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, konkrétne § 6 Odstupy stavieb. Práve z nej budeme v tomto článku vychádzať.
Je potrebné dodať, že pri osadení stavby na pozemok je nutné postupovať podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Ak nie je spracovaná, potom sa umiestnenie navrhuje v zmysle uvedenej vyhlášky. Podrobnejšie informácie o regulatívoch pre váš pozemok vám poskytnú na príslušnom stavebnom úrade.
Prečo je dôležité dodržiavať odstupové vzdialenosti?
Nikto určite nechce, aby mu zo susedných okien alebo ponad plot nazerali susedia. Odstupy musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.
Ich úlohou je zabezpečiť nielen súkromie, ale aj údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami.
Odstupové vzdialenosti v skratke
Rozlišujeme tri typy odstupov – odstup medzi stavbami, odstup stavby od hranice pozemku a odstup stavby od pozemnej komunikácie.
| Odstupové vzdialenosti | Minimálne vzdialenosti | V stiesnených podmienkach |
|---|---|---|
| Odstup medzi stavbami | 7m | 4m |
| Odstup stavby od hranice pozemku | 2m |
< 2m1
|
| Odstup stavby od pozemnej komunikácie | 3m | |
Poďme sa spolu pozrieť bližšie na túto problematiku.
Čo hovorí vyhláška?
Pokiaľ plánujete stavať rodinný dom, vzdialenosť medzi vaším a susedovým nesmie byť menšia ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov pritom nesmie byť menšia ako 2m. Čo sa týka priečelí budov, v ktorých sa nachádzajú okná obytných miestností, tie musia byť vzdialené najmenej 3m od okraja pozemnej komunikácie ako sú cesta alebo chodník. (neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby).
Odporúčame pre istotu osadiť vstup domu 6m od hranice pozemku, a to najmä kvôli parkovaniu, aby bol dostatok miesta napríklad na vykladanie vecí z kufra auta.
Ako merať vzájomné odstupy? Vzdialenosti sa merajú na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Potom sú tu však aj vystupujúce časti stavby. Pod pojmom „vystupujúca čas stavby“ rozumieme časť, ktorá vystupuje od vonkajších povrchov obvodových stien stavby viac ako 1,5m.
Vyhlášku dopĺňa stanovisko MVaRR SR: “Môže to byť balkón, terasa, rímsa, strieška na prekrytie vstupu a pod. Za vystupujúcu časť stavby sa však nepovažuje obvodová stena, ktorá má členitý pôdorys. Uvedené platí aj pre zimnú záhradu, ak tvorí súčasť stavby rodinného domu, je dispozične na ňu priamo napojená a jej obvodová stena je súčasne obvodovou stenou tohto rodinného domu.”
Dôležitá je aj bezpečnosť
Odstupové vzdialenosti nie sú dôležité iba z hľadiska súkromia. Prvoradá je bezpečnosť. Pri návrhu odstupových vzdialeností je nutné posúdenie aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Zjednodušene je možné povedať, že najvýraznejšími faktormi ovplyvňujúcimi odstupové vzdialenosti sú tepelná izolácia, povrchová úprava a okná.
Pokiaľ je hrúbka tepelnej izolácie z EPS (polystyrén) nad 150 mm, uvažuje sa približne dvojnásobná odstupová vzdialenosť ako pri izolácii z vlny. Podobne je to napríklad aj pri drevenom obklade. Na odstupové vzdialenosti má vplyv aj rozmer okna – čím je väčšie, tým je väčšia aj odstupová vzdialenosť.
Aké sú stiesnené podmienky?
Stanovisko MVaRR SR hovorí, že: „Stiesnené pomery môžu vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. ochrana zelene) a pod.“
Informácia o stiesnených pomeroch môže byť uvedená už v územnoplánovacej dokumentácii.
V takýchto podmienkach je možné vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4m, pokiaľ v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Zároveň sa nevyžaduje dodržanie minimálnych vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov1, za predpokladu, že bude dodržaná vzájomná vzdialenosť domov 4m.
Zmenou normy STN 734301:2021 sa môžu odstupy stavieb(medzi ktorými je voľný priestor) od hranice pozemku znížiť na 2m (4m celkovo), ak sa medzi domami na protiľahlých stenách nenachádzajú okná do obytných miestností s výnimkou okna do kuchyne, ktorá je súčasťou obývacej izby.
Poznámka: Uvedená norma nehovorí o stiesnených pomeroch ako vyhláška, čo môže v praxi spôsobiť komplikácie.
Je možné umiestniť dom na hranicu pozemku?
Pokiaľ plánujete novostavbu riešenú ako samostatne stojaci dom, je možné dom na hranicu osadiť len tak, že nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku.1 Ak sa na susednom pozemku sa nachádza dom, ktorý je postavený od hranice menej ako 4m, nemôžete osadiť dom na hranicu.
Taktiež budete potrebovať súhlas suseda, ktorý bude účastníkom konania. Stretli sme sa ale aj s prípadom, kedy stavebný úrad túto možnosť nepovolil aj napriek súhlasu.
Umiestnenie na hranicu by malo byť posledné možné riešenie. Dom ležiaci na hranici pozemku má niekoľko nevýhod – zložitá údržba, odvod dažďovej vody aj prípadné stavebné úpravy. Prax nám ukazuje aj to, že domy osadené na hranici pozemku je problém zatepliť od strany suseda, pretože je nutné, aby vám sused povolil vstup na svoj pozemok a zároveň súhlasil s tým, že zateplenie mu zoberie priestor z pozemku. Neodporúčame osadiť dom menej ako na 1m od hranice.
Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené vo vyhláške je možné určiť iba výpočtami a meraniami, ktoré preukazujú splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 11 alebo podľa územného plánu zóny1. Tento postup je však problematický.
Nakoniec odporúčame dodržovať vyhláškou dané odstupové vzdialenosti, konzultovať problematické prípady na príslušnom stavebnom úrade a v neposlednom rade so susedmi, v rámci zachovania dobrých vzťahov.
Použitá literatúra:
- Vyhláška č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
- Stanovisko MVaRR SR:2004 k aplikácii ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
- STN 73 4301:2021 Budovy na bývanie